Rozhovor s Mikulášom Černákom

Mikuláš Černák sa o svojom rozhodnutí poskytnúť práva na film o jeho živote porozprával so Startitup-om

Aký bol váš dôvod pristúpiť na natáčanie filmu? Nemyslíte si, že film ešte viac umocní v ľuďoch nenávisť voči vám?

Bol som oslovený tromi od seba nezávislými produkčnými spoločnosťami. Dosť som zvažoval aj dôsledky, nakoľko film bude natočený podľa skutočných udalostí z 90-tych rokov a toto nie je tá pravda, ktorá oslobodzuje, ale ešte viac zatracuje a ubližuje okrem mňa aj mojej rodine a tiež pozostalým po poškodených, o ktorých bude ten film. Nakoniec aj po dohode s právnikmi som podpísal zmluvu s produkčnou spoločnosťou Regia Civitas Productions, ktorá ma oslovila svojim prepracovaným projektom.

Čo si sľubujete od filmu? Má sa z vás stať mafiánska legenda?

Moje rozhodnutie prijať ponuku na sfilmovanie môjho príbehu do určitej miery ovplyvnil aj vysoký počet predaných výtlačkov mojej knihy „Mikuláš Černák: Prečo som prelomil mlčanie“, čo je k dnešnému dňu 60-tisíc. Je zrejmé, že istá časť verejnosti si pýta aj takéto príbehy z mafiánskeho prostredia, hlavne ak sú vyrozprávané podľa skutočných udalostí a hlavnými aktérmi tej doby. Veľa pamätníkov z 90-tych rokov mi po odvysielaní seriálu Mafiáni písalo, či som videl, že „aké postavičky v ňom hostili a hovorili historky o mne bezo mňa“ … a podobne.

A čo očakávam od filmu? Jedine to, čo som viackrát zdôraznil aj samotným producentom a scenáristovi, t.j. aby si zadovážili pri výrobe scenára okrem vyrozprávaných výpovedí zúčastnených tej doby, z ktorej bude film, aj súdne rozhodnutia a spisy o prípadoch, aby tak mohli verifikovať nielen mnou vyrozprávané skutočnosti, ale aj všetky zozbierané údaje a v konečnom dôsledku bol ten film ponúknutý divákovi v 99% podobe skutočných udalostí.

Prečo ste sa rozhodli vybrať práve Regia Civitas ako producenta vášho filmu?

Pre­sved­čili ma už pr­vot­ným, veľmi zau­jí­mavo pre­pra­co­va­ným pro­jek­tom a pri vý­robe filmu spo­jili svoje sily s vý­bor­ným a skú­se­ným sce­ná­ris­tom z Česka – Ma­re­kom Ma­touš­kom, s ktorým od začiatku spolupracujem.

Mnohí ľudia vedia, že ste prekvapivo aktívny na Facebooku. Kto sa vám stará o profil a obsah uverejňovaný na ňom? Ako dokážete riadiť profil z väzenia?

Áno, už niekoľko rokov som aktívny na Facebooku. Vďačím za to mojej priateľke Monike, ktorá je tou kontaktnou osobou, cez ktorú komunikujem so svojimi fanúšikmi.

Popíšte váš bežný deň vo väzení. Sledujete aj verejný život za múrmi väznice?

Môj bežný deň vo väzení je stanovený stereotypne – ústavným poriadkom. Budíček o 5:00 hod., raňajky, práca, osobné voľno, hodinová vychádzka, športová činnosť a o 21:00 hod. večierka. To, že som obmedzený fyzicky na slobode, mi nebráni sledovať verejný život, a to prostredníctvom rôznych denníkov, týždenníkov a tiež mám častý kontakt s mojimi právnikmi, rodinou a priateľmi.

V médiách ste stále často označovaný pojmom „boss bossov”. Čomu podľa vás vďačíte za túto prezývku?

Tomu divokému obdobiu 90-tych rokov a mojej povesti.

Zvykne sa hovoriť, že talianska mafia mala svoje zásady. Mali ste nejaké aj vy?

Viackrát som sa už aj verejne vyjadril, že som bol proti tomu, aby sme do našich sporov a vojen zaťahovali rodiny, manželky, deti. Tiež som zakázal v regióne obchodovať s drogami. Prečo? No, lebo ani moja mama nemôže za to, akou cestou som sa vybral, keď som dospel. Okrem toho, považujem za najzbabelejšie, keď sa niekto mstí prostredníctvom nevinnej rodiny a nevie sa postaviť zoči-voči svojmu nepriateľovi osobne.

V roku 2023 uplynie 25 rokov, čo ste vo väzení a môžete požiadať o podmienečné prepustenie. Myslíte si, že máte morálny nárok po tom všetkom, aby ste sa vrátili späť do spoločnosti? Dokázala by vás vôbec spoločnosť prijať ako plnohodnotného člena?

Akákoľvek moja odpoveď na túto otázku by mohla vyznieť účelovo. Túto otázku budú skúmať bez ohľadu na môj názor najskôr odborníci – znalci z odboru psychológie. A v konečnom dôsledku prípadné súdy. Môžem vám ale zodpovedne povedať, že zatiaľ, čo ja splácam svoj dlh spoločnosti v tých najťažších podmienkach už viac ako 21 rokov, poznám osobne niekoľko mafiánov z 90-tych rokov, ktorí majú na svedomí niekoľkých ľudí a pokojne bez výčitiek sa tešia plnohodnotnému členstvu tejto spoločnosti.

Vo vašej knihe spomínate, že počas vášho pôsobenia vám istým spôsobom nahrávala do karát aj skorumpovaná vláda. Ostal ešte niekto z tejto pôvodnej gardy aj v dnešnej vláde a má stále rovnako mocný dosah do podsvetia? Zmenilo sa podľa vás odvtedy niečo?

Je tam aj dnes ešte niekoľko zaujímavých postavičiek. Napísal som to aj v mojej knihe už pred štyrmi rokmi: „Mafia bola, je aj bude. Menia sa len ľudia, taktika a metódy. Tak ako mafia potrebuje politikov, niektorí politici potrebujú mafiu“.

Sám tvrdíte, že ste v 90-tych rokoch žili v nepredstaviteľnom luxuse. Čo to presne znamená? K akému majetku ste sa počas svojho pôsobenia dostali a ako ste míňali tieto peniaze? Čo vám priniesol tento bohémsky život a čo vám naopak zobral?

Takýto spôsob života vám niečo prinesie, ale aj niečo zoberie. Veľakrát bol v hre aj vlastný život.

Čo sa stalo s vaším majetkom?

Moji bývalí spoločníci sa najskôr postarali o moje doživotie a potom aj o väčšiu časť môjho majetku.

Keby vás po 25 rokoch prepustili, mali by ste finančný základ, s ktorým by ste vedeli žiť? Mali by ste vôbec strechu nad hlavou?

Aj keby som nemal vo vrecku ani jedno euro, vždy som si dokázal zarobiť aj poctivou prácou, ktorou som živil aj svoju rodinu do doby, kým som nenastúpil do vlaku s organizovaným zločinom. Robil som aj šoféra autobusu, kde som bol denne zodpovedný za prepravu stoviek ľudí. A zarobiť som si dokázal aj tvrdou manuálnou prácou lesného robotníka.

Čo vás v živote najviac mrzí, čo ste zmeškali a čo by ste spravili inak, keby ste mali príležitosť?

Najviac ma mrzí, že som nezmeškal ten vlak, ktorý ma odviezol k organizovanému zločinu. Chcel by som sa ospravedlniť všetkým pozostalým po tých, ktorým sme v tej našej nezmyselnej vojne v podsvetí ublížili. Tým, ktorí prišli o svojich najbližších. A mladým „pajtášom“ odkázať, ktorých by niekedy takáto zločinecká kariéra lákala, že je lepší suchý chleba na slobode ako koláč v base.

Vo vzťahu k vašej rodine, čo bol pre vás najťažší moment?

Postaviť sa pred svoju ubolenú chorú 75-ročnú mamu po mojom prelomenom mlčaní, pozrieť sa jej do očí a nevedieť jej zodpovedať otázku: „Prečo som vstúpil do takýchto pekelných brán, keď ma ona od mala viedla úplne inou cestou“.

V Leopoldove 17.02.2019

Miki

Zdroj: https://www.startitup.sk/mikulas-cernak-rozhodnutie-sfilmovat-moj-pribeh-ovplyvnil-pocet-predanych-vytlackov-knihy/