Milan Ondrík o filme MIKI: Uvedomil som si, aké obdobie sme žili v 90. rokoch

Celý rozhovor s Milanom Ondríkom je k dispozícii na AKTUALITY.SK

Máme za sebou premiéru vášho nového filmu MIKI. Aké sú pocity? Videli ste ho na premiére prvýkrát, alebo ste mali možnosť pozrieť si natočené scény priebežne?

Videl som kontroly, keď sme film natáčali. Ja nie som z tých hercov, ktorí sa na seba neradi pozerajú. Tým nechcem povedať, že sa rád na seba pozerám, ale skôr, že vďaka tomu viem odčítať chyby, keď ich vidím a to, čo by som vedel vylepšiť. Scenár bol fixný a skvele napísaný pre oba filmy. MIKI aj ČERNÁK (pozn.red. – druhá časť filmu, ktorá príde do kín začiatkom roka 2025) majú výbornú gradáciu od začiatku až do konca.

Pochopiť kontext a dynamiku mafiánskeho prostredia asi nie je úplne jednoduchá vec. Ako ste sa pripravovali na svoju rolu?

Mojim vodítkom bol práve scenár Mira Šifru a veľmi som sa na to tešil. Mal som informáciu, že sa film pripravuje a bol som prizvaný na kamerové skúšky, za čo som vďačný. Keďže to nie je dokumentárny film, vytvoril som si vlastný vnútorný charakter s tým, že som sa snažil zachovať nejaké prvky a podobnosti s realitou. Milujem filmy a seriály s mafiánskou tematikou. Vždy ma to zaujímalo a vždy ma zaujímali 90. roky. Nie vtedy, keď sa žili, vtedy som bol v puberte a chystal som sa na vysokú školu, ale potom neskôr. Som rád, že sa ten príbeh rozpovie. V našom filme, ktorý zachytáva zhruba štvorročné obdobie, je svetová rarita, ako sa dá z obyčajných chlapcov stať organizovaná skupina, ktorá ovládne celý štát a sú od nich závislí aj najväčší politickí funkcionári.

Mali ste možnosť stretnúť sa s reálnymi ľuďmi, o ktorých film je?

Keď sme začali točiť, našlo sa mnoho múdrych, ktorí sa mi snažili do toho niečo povedať. Mojou odpoveďou bolo, že scenár je už napísaný a aj keď sa so mnou rozprávate, ja ho už nezmením. Nebudem konkretizovať, ale medzi tými ľuďmi boli aj niektorí z tej organizovanej skupiny, ktorí sú na slobode. Mali chuť sa so mnou rozprávať, diskutovať a konfrontovať, že to je len jeden pohľad, ja som im ale povedal, že ja točím film, nie dokument. A ak si oni chcú natočiť svoj film z ich pohľadu, môžu. Každý má právo natočiť si film.

Koľko času ste venovali príprave po fyzickej stránke a čo všetko to zahŕňalo?

Pripravoval som sa na to dôkladne. Vedel som, že chcem pribrať a pre mňa je náročnejšie priberať ako paradoxne chudnúť. Chudnutie je o tom, že sa viacej hýbete ako jete a musíte mať nejakú logistiku. Ako ja rád hovorím – menej čítať knižky a viac dvíhať železo, to je jednoduchá matematika. To bola moja príprava. Vedel som, že sa mi zmení nielen fyzično, ale aj chôdza a gestá a to som tomu prispôsoboval. Vymyslel som si vlastné, to je herecká povinnosť a práca.

Súčasťou vašej prípravy a hrania bola údajne aj stopercentná koncentrácia, kedy ste takmer s nikým na sete nekomunikovali. Je to pravda?

Ja som sa počas natáčania odmietol s kýmkoľvek rozprávať, ale nie preto, že som namyslený, ale preto, že som sa chcel sústrediť na svoju rolu tak, ako to robím pri každej svojej práci. Moja sústredenosť na konkrétnu scénu a konkrétny výkon je pre mňa veľmi dôležitá.